Hľadanie pravdy bez argumentov nemôže existovať. / There can be no search for truth without arguments.

Doc. RNDr. Denisa Nikodemová, PhD. je slovenská vedkyňa s medzinárodným renomé v oblasti jadrovej fyziky a radiačnej hygieny. Celý profesionálny život zasvätila bezpečnosti pacientov, vzdelávaniu v zdravotníctve a budovaniu európskych štandardov na Slovensku – vrátane zavedenia mamografického screeningu a pôsobenia v prestížnej európskej organizácii EURADOS. Je však aj niečím vzácnejším: jednou z posledných žijúcich preživších holokaustu na Slovensku. Narodila sa v roku 1936 v Spišskej Novej Vsi, prežila úkryt v lesnej hájovni, stratu matky popravenej nacistami a návrat otca z koncentračného tábora Sachsenhausen. V januári 2025 jej prezident Peter Pellegrini udelil Pribinov kríž I. triedy.
 
Dnešná epizóda bude emotívna:
 
1. Detstvo prerušené holokaustom Spišská Nová Ves 30. rokov – veľká židovská rodina, nedeľné stretnutia, obchod na hlavnej ulici. A potom náraz: zákazy, žltá hviezda, vyháňanie zo školy, konfiškácia šperkov až po svadobný prsteň matky.
 
2. Transport do Sobiboru – ceruzou preškrtnuté mená V roku 1942 bolo v transportnom zozname zo Spišskej Novej Vsi zapísaných 1 052 ľudí vrátane celej rodiny Nikodemovej. Transport smeroval do tábora smrti Sobibor. Nevrátil sa nikto. Rodinu zachránila hospodárska výnimka – v poslednej chvíli preškrtnutá ceruzou.
 
3. Takmer dva roky v lese, päť mesiacov na povale Ukrývanie v lesnej hájovni hlboko v horách, bez kontaktu so svetom, bez informácií o rodičoch. A potom päť mesiacov schované za kartónovými stenami na povale – priamo nad izbou nemeckého dôstojníka. Nesmeli vydať ani hláska.
 
4. Strata matky a návrat otca – zlomené životy po vojne Matka popravená tesne pred Vianocami 1944 pri Spišskej. Otec sa vrátil z Sachsenhausenu – 38 kilogramov, bez zubov, a už nikdy nebol tým, kým bol. Dve osirelé dievčatá identifikujú telo matky. Trauma, ktorú celý život odmietala vyslovoviť.
 
5. Syndróm preživšej a odkaz tolerancie „Prečo práve ja, keď zmizlo vyše 40 ľudí z rodiny?" Pocit viny sa stal motorom celoživotného výkonu. Dnes obchádza so svojím príbehom slovenské školy a bojuje za zavedenie tolerancie ako samostatného školského predmetu. Jej motto: „Žijem len dovtedy, kým viem aj druhým niečo odovzdať."
 
 
#ArgumentSK  #Holokaust  #DenisaNikodemová  #Preživší  #Sobibor  #História  #Slovensko  #ŽidovskáHistória  #Antisemitizmus  #Tolerancia  #Pamäť  #PodcastSK  #Svedectvo  #PribinovKríž  #SpišskáNováVes #Historia 

Sociológ Michal Vašečka je expert na extrémizmus, antisemitizmus a menšinové politiky v stredoeurópskom kontexte. Svoju doktorandskú prácu venoval práve problematike antisemitizmu. Dlhodobo sa zaoberá otázkami kolektívnej viny, banalitou zla a mechanizmami, akými spoločnosť normalizuje nenávisť. Jeden z najvýraznejších verejných intelektuálov na Slovensku, pravidelný komentátor politického a spoločenského diania.
 
Anton Hruboň je historik a pedagóg na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Špecializuje sa na dejiny slovenského štátu, ľudácky režim a kolaboráciu v období druhej svetovej vojny. Autor viacerých monografií a odborných štúdií o holokauste na Slovensku. Svojou prácou s archívnymi prameňmi priamo konfrontuje spoločnosť s konkrétnymi historickými faktami.
 
Epizóda vznikla pri príležitosti 84. výročia prvého židovského transportu zo Slovenska.
 
25. marca 1942 vypravili z Popradu prvý transport tisícky mladých židovských žien a dievčat do Osvienčimu. Tento dátum nie je len historickou pripomienkou — je zrkadlom, do ktorého sa slovenská spoločnosť stále bojí poriadne pozrieť.
 
V tejto epizóde s historikom Antonom Hruboňom a sociológom Michalom Vašečkom pátrame po tom, ako je vôbec možné, že fungujúca spoločnosť dovolí deportovať svojich vlastných občanov. 
Čo je to banalita zla? 
Prečo bol prvý transport ženský? 
Vedeli ľudia, čo sa deje? 
A — čo je možno najdôležitejšia otázka — čo nás to učí o dnešku?
 
#ArgumentSK #Holokaust #SlovenskoHistória #PrvýTransport #Antisemitizmus 

Vladimír Železný je jednou z najvýraznejších a najvplyvnejších postáv novodobej česko-slovenskej histórie. Pôvodne vyštudovaný sociológ, ktorý pre politické postoje v roku 1968 musel opustiť médiá, sa do histórie zapísal ako vizionár a zakladateľ prvej veľkej súkromnej televízie TV Nova. Jeho aktivity však siahajú ďaleko za hranice televíznych obrazoviek: bol hovorcom Občianskeho fóra aj prvej porevolučnej vlády, pôsobil ako senátor a poslanec Európskeho parlamentu.
 
Dnes je známy ako vášnivý vinár v Mikulove, zberateľ moderného umenia, profesionálny fotograf a hlboký znalec židovskej histórie a mystiky. Svoj životný príbeh a skúsenosti v tomto rozhovore spája do fascinujúcej mozaiky o slobode, konzervatizme a zodpovednosti.
 
V tejto epizóde Vladimír Železný otvorene reflektuje kľúčové momenty svojho života a aktuálne spoločenské dianie:
 
Detstvo a pôvod: Narodenie v ruskej Samare, osud otca v Svobodovej armáde a vyrastanie v sekulárnom židovskom prostredí.
Mediálne začiatky a exil: Práca v televízii od „piky“, ilegálne vysielanie počas invázie v roku 1968 a krátka emigrácia v Londýne.
Slovenská kapitola: Úspešné pôsobenie pod pseudonymom „Vladimír Silný“ v Slovenskej televízii a vznik legendárneho seriálu Okná vesmíru dokorán.
Budovanie TV Nova a JOJ: Ako sa zrodil fenomén súkromnej televízie a prečo dostala slovenská stanica názov JOJ.
Politika a Európska únia: Skúsenosť z Bruselu, kritika „NGOizmu“ a nevolených úradníkov, ktorí ovládajú naše životy.
Duchovný svet a chasidizmus: Prečo sa úspešný biznismen venuje ultraortodoxným komunitám a čo znamená náprava seba samého (Tikkun Haklali).
Vášeň pre víno a umenie: Budovanie košer vinárstva v Mikulove a úzkosť zberateľa o osud svojej zbierky

Ondřej Vetchý je legendárny český herec, ktorý sa vo verejnom priestore objavuje v rozhovoroch len výnimočne. Okrem herectva sa celý život angažuje v boji za demokratické hodnoty, je spoluzakladateľom Skupiny D, patrónom hasičov a registra darcov kostnej drene. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a dlhodobo spolupracuje s bezpečnostnými zložkami.
 
Milan Mikulecký je uznávaný bezpečnostný analytik, ktorý sa dlhodobo pohybuje v armádnom prostredí. Je odborníkom na vojenské operácie a moderné konflikty vysokej intenzity. Spoločne s Ondřejom Vetchým založil Skupinu D, ktorej cieľom je prenášať skúsenosti z ukrajinského bojska do prostredia armád NATO.
 
V tejto exkluzívnej epizóde sa pozrieme hlboko pod povrch mediálnych naratívov. Ondřej Vetchý a Milan Mikulecký vysvetľujú, prečo ich podpora Ukrajiny nie je len prázdnym gestom, ale pragmatickým krokom k ochrane bezpečnosti Česka a Slovenska. Dozviete sa pravdu o aktivitách Skupiny D, ktorá zabezpečuje nielen drony Nemesis a interceptory proti iránskym šahídom, a o tom, akým útokom musí táto iniciatíva čeliť zo strany politikov a dezinformácií.
 
Hostia rozoberajú paralely medzi bojom na Ukrajine a situáciou v Izraeli, ostro sa vymedzujú voči modernému antisemitizmu a vysvetľujú nebezpečenstvo fanatizmu. Ondřej Vetchý navyše zdieľa svoju osobnú cestu od protikomunistického odboja až k hlbokej viere v spravodlivosť a spoločnú česko-slovenskú identitu.

Pavel Demeš je jednou z kľúčových tvárí porevolučnej diplomacie. V rokoch 1991 až 1992 pôsobil ako minister medzinárodných vzťahov SR. Je uznávaným znalcom diplomacie a hlbokým obdivovateľom štátu Izrael, o ktorom napísal aj knižnú publikáciu mapujúcu prvých 25 rokov vzájomných vzťahov. Je občiansky aktivista, spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor, fotograf a politický analytik.
 
V tejto epizóde sa ponoríme do histórie a strategickej prítomnosti slovensko-izraelských vzťahov:
Základné kamene: Ako humanistické ideály T. G. Masaryka a silné židovské komunity v prvej ČSR vytvorili predpoklad pre výnimočné puto.
Zlatá éra a pád: Kľúčová pomoc Československa pri vzniku Izraela v roku 1948 a následné zmrazenie vzťahov pod diktátom Moskvy a stalinských procesov.
Havlov odkaz: Cesta Václava Havla do Izraela v roku 1990, ktorá ako prvá z postkomunistických krajín otvorila novú kapitolu diplomacie.
Samostatné Slovensko: Ako sa mladá Slovenská republika musela popasovať s traumami z obdobia vojnového štátu a ako prezident Michal Kováč budoval dôveru v USA a Izraeli.
Izrael ako „Startup Nation“: Čo sa môžeme naučiť od krajiny, ktorá v púšti vybudovala jednu z najinovatívnejších ekonomík sveta, a prečo je pre nás kľúčovým partnerom v oblasti bezpečnosti a obrany.

V najnovšej epizóde podcastu portálu Argument.sk sme privítali historika Antona Hruboňa.
 
Anton Hruboň pôsobí ako pedagóg na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojom výskume sa špecializuje na politiku holokaustu na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 a venuje sa aj extrémizmu ako objektu bezpečnostnej politiky štátu. 
Tento rozhovor rozkrýva mýty a tragické fakty o jednej z najtemnejších kapitol slovenskej histórie – o začiatku deportácií židovského obyvateľstva. Anton Hruboň vysvetľuje, že holokaust nebol len jedným izolovaným aktom, ale vyvrcholením dlhého inštitucionálneho procesu.
 
Hlavné témy diskusie:
Poprad 1942: Prečo práve 25. marca a prečo boli prvými obeťami dievčatá a mladé ženy zo Šarišsko-zemplínskej župy? 
Povaha režimu: Bol slovenský štát len „autoritatívny“, alebo išlo o dynamický režim národno-socialistického typu?
Arizácia ako motor lojality: Ako štát využil ľudskú chamtivosť a „rodinkárstvo“ na to, aby si kúpil podporu obyvateľstva výmenou za židovský majetok?
Osud v Osvienčime: Príbehy žien, ktoré prežili nepredstaviteľné útrapy a dožili sa úctyhodného veku. 
Boj o interpretáciu dejín: Snahy post-ľudáckej emigrácie po roku 1989 o revíziu histórie a prečo v konfrontácii s archívmi tieto naratívy zlyhali. 

V najnovšej epizóde podcastu Argument.sk sme sa pozreli na Irán optikou politickej legitimity a medzinárodného práva. Kým v minulej epizóde sme riešili bezpečnostné hrozby, tentokrát sme analyzovali podstatu samotného štátu, ktorý je v rozpore s vlastným obyvateľstvom.
 
V rozhovore sa dozviete:
Islamská republika vs. Irán: Prečo je dôležité rozlišovať medzi štátom (režimom) a krajinou, s ktorou sa väčšina obyvateľov už nestotožňuje.
Koniec ilúzií o roku 1979: Ako revolúcia, ktorú spočiatku podporovali aj liberáli a ľavičiari, viedla k nastoleniu temnej teokracie.
Osa zla a vojna na Ukrajine: Irán ako kľúčový spojenec Ruska, ktorého podpora sa šplhá k miliardám dolárov a má na svedomí životy ukrajinských civilistov.
Absurdita v OSN: Ako je možné, že režim, ktorý otvorene hlása zničenie iného členského štátu (Izraela) a vraždí vlastných ľudí, sedí vo výbore OSN pre ľudské práva.
Mýtus o legitimite: Prečo sú iránske voľby len divadlom a prečo je súčasný režim v skutočnosti absolútnou monarchiou bez akejkoľvek demokratickej legitimity.
 
Dnešným hosťom je Grigorij Mesežnikov, rešpektovaný politický analytik a znalec geopolitiky. Svojim pohľadom prináša do diskusie hlbšiu politologickú analýzu a historický kontext, pričom často nachádza paralely medzi totalitnými režimami východného bloku a súčasnou situáciou na Blízkom východe.

V najnovšej epizóde podcastu Argument.sk sme sa pozreli do hĺbky jednej z najväčších bezpečnostných hrozieb súčasnosti – iránsky režim a jeho ozbrojené zložky.
 
V rozhovore sa dozviete:
Kto sú Islamské revolučné gardy (IRGC): Prečo nie sú „iránske“, ale „islamské“ a ako fungujú ako štát v štáte s vlastnou ekonomikou a armádou.
Tajomné jednotky Quds: Čo znamená ich názov, prečo je ich cieľom Jeruzalem a ako riadia terorizmus po celom svete (Hizballáh, Hamas).
Technológie smrti: Odkiaľ má Irán drony, ktoré dodáva Rusku, a ako ďaleko je od získania jadrovej zbrane.
Krvavé potlačenie protestov: Kto v skutočnosti strieľa do iránskych demonštrantov a prečo režim nikdy nebude hľadať legitimitu u vlastných občanov.
História, ktorú nepoznáme: Vedeli ste, že Irán bol historicky spojencom Židov a Kýros Veľký ich oslobodil z babylonského zajatia? Prečo 92 % Iráncov nechce vojnu s Izraelom?
 
Hosťom v tejto epizóde je František Šebej, známy intelektuál, psychológ a dlhoročný odborník na zahraničnú politiku a bezpečnostné otázky. Ako bývalý predseda Zahraničného výboru NR SR má hlboký vhľad do geopolitických vzťahov, vrátane komplikovanej situácie na Blízkom východe. 
 
#ArgumentSK #FrantisekSebej #PodcastArgument #SlovenskyPodcast #Iran #Izrael #BlizkyVychod #Geopolitika #Bezpecnost #Vojna #Terorizmus #Historia 

Našim dnešným hosťom je Karel Sedláček, predseda České společnosti přátel Izraele. Pán Sedláček má viac ako štvrťstoročie skúseností s budovaním vzťahov s Izraelom na medzinárodnej úrovni. Zohral kľúčovú úlohu pri naštartovaní Európskej konferencie izraelských spojeneckých klubov v českom a slovenskom parlamente. Nadácia spojencov Izraela ho dokonca zaradila medzi 50 najvýznamnejších a najvplyvnejších kresťanských spojencov Izraela.
 
V najnovšej epizóde sme sa pozreli na aktuálny stav a budúcnosť česko-slovensko-izraelských vzťahov. Diskutovali sme o tom, prečo sú hlasy volajúce po zrušení asociačných dohôd s Izraelom iracionálne a ako by takýto krok poškodil predovšetkým Európu.
 
V rozhovore sa dozviete:
Bezpečnostný štít: Ako izraelské radary MADR a systémy protivzdušnej obrany chránia náš vzdušný priestor.
Silicon Valley Blízkeho východu: Prečo je izraelské know-how v biotechnológiách, kyberbezpečnosti a poľnohospodárstve pre Európu nenahraditeľné.
Ideologický boj: Odkiaľ pramenia snahy o démonizáciu Izraela a prečo je radikálny islamizmus hrozbou, ktorá je už „vo vnútri“ Európy.
Historická paralela: Ako Masarykov morálny postoj pomohol vzniku Československa vďaka podpore židovskej komunity v USA.
Spolupráca v praxi: Od spoločných akademických projektov až po unikátne medicínske programy, ako sú transplantácie pečene.

V tejto epizóde sa pozrieme na fenomén židovského úspechu z čisto ekonomického a historického pohľadu. S analytikom Róbertom Chovanculiakom búrame mýty a konšpirácie a hľadáme odpovede v dátach.
 
V podcaste sa dozviete:
 
Historický zlom: Ako zničenie druhého chrámu v 1. storočí prinútilo židovskú komunitu pretransformovať sa z poľnohospodárov na ostrovy gramotnosti.
Ľudský kapitál: Prečo bola gramotnosť a štúdium Tóry najlepšou investíciou do budúcnosti, hoci to vtedy bol čistý ekonomický náklad.
Obchod bez štátu: Ako Talmud a rabínske súdy vytvorili funkčný „obchodný zákonník“ v čase, keď štátne inštitúcie neexistovali.
Diamantový biznis: Prečo je tento sektor dodnes v rukách ortodoxných židov a ako v ňom funguje mechanizmus „reputácia nadovšetko“.
Moderní giganti: Od diamantov k technológiám – prečo sú zakladatelia Google, Facebooku či Oracle židovského pôvodu a prečo to nie je o dedičstve, ale o prístupe.
Nobelove ceny: Ako je možné, že 2 % populácie získavajú 25 % svetových vedeckých ocenení.
 
Ing. Róbert Chovanculiak, Ph.D.  je uznávaný slovenský ekonóm a analytik pôsobiaci v Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Vo svojej práci sa dlhodobo zameriava na témy vzdelávania, školstva a fungovania verejného sektora. Je autorom populárnej knihy "Pokrok bez povolenia", v ktorej skúma, ako moderné technológie a platformy riešia spoločenské problémy efektívnejšie než štát.